Zaklady IT

21. Maturitná téma (D.Mikolášik)
RAM
Pamäť RAM (Random Access Memory), nazývaná aj ako Operačná pamäť, slúži na dočasné ukladanie dát, s ktorými váš operačný systém momentálne pracuje. 
• Z anglického názvu Random Access Memory vyplýva definícia, že je to pamäť s náhodným prístupom, z ktorej sa dá čítať a na ktorú vieme zapisovať údaje.
SRAM
Statická RAM (SRAM) - informácia v nej zostáva do odpojenia napätia, alebo do prepísania inou informáciou. Jej rýchlosť, ale aj cena sú vysoké. Používa sa preto napríklad ako pamäť cache L2. Máva menšiu kapacitu (256 kB, 512 kB, 1 MB).
DRAM
Dynamická RAM (DRAM) - pamäťová bunka DRAM má pomerne jednoduchú štruktúru a v podstate obsahuje len tranzistor a kondenzátor, ktoré sa pri signále High nabíjajú a pri signále Low vybíjajú. 
• Vďaka automatickému vybíjaniu kondenzátora je nutné tieto pamäťové bunky opakovane dobíjať, tzn. obnovovať (Refresh), typicky z intervalu 2ms až 10 µs.
• Musí potom byť k dispozícii špeciálny obvod, ktorý obnovovací impulz bude generovať. 
• Celú túto operáciu riadi radič pamäti, ktorý sa nachádza na základnej doske (u procesorov Intel), alebo v puzdre mikroprocesora (u procesorov AMD)
VRAM
• Optimalizovaná pre použitie v obvodoch grafickej karty (VIDEO RAM) • Obsahuje jadro DRAM, ktorého stavba je rovnaká ako pri štandardnej pamäti DRAM • Je zvláštna tým, že okrem pamäti DRAM obsahujú aj pamäť SAM (Serial Access Memory)
SDRAM
SDRAM (Synchronous Dynamic RAM) - pracuje na rovnakom takte, akú má zbernica. Je to dynamická pamäť RAM
CMOS RAM (Complementary Metal Oxide Silicon) - má veľmi malú energetickú spotrebu. V PC sa používa pre zápis parametrov BIOS-u programom Setup. • Po vypnutí počítača je napájaná z batérie. Býva v nej integrovaný obvod hodín reálneho času.
SOFTVEROVE LICENCIE
• Softvérový produkt je duševným výtvorom a preto sa nakladania s ním riadi predovšetkým autorským zákonom (©). 
• Kým predaj bežného výrobku je prechodom vlastníckych práv na kupujúceho, licencie je len udelenie určitého práva.
• Dôsledkov je veľa, jeden z najdôležitejších je však ten, že zatiaľ čo s bežným výrobkom si majiteľ môže robiť, čo sa mu zapáči (skúmať ho, nafarbiť na zeleno, predať niekomu ďalšiemu), u softvéru tieto práva majiteľ licencie automaticky nemá, hoci mu ich môže licenčná dohoda explicitne udeliť.
• Ak sa pozrieme na rôzne typy licenčných dojednaní z hľadiska ich obsahu, spájať ich bude niekoľko základných oblastí, ktoré sú obsiahnuté prakticky vo všetkých: – práva vyplývajúce z udelenej licencie – obmedzenia vyplývajúce z udelenej licencie – vyhlásenie o zárukách (či spravidla skôr o "nezárukách")
• Posledný bod má často dosť podobný obsah a poskytovateľ licencie sa v ňom zrieka akejkoľvek zodpovednosti za prípadné škody, ktoré používanie softvéru môže spôsobiť. 
• V čom sa však jednotlivé licencie podstatne líšia, sú prvé dva body, teda práva a obmedzenia. 
• Tým sa dostávame k pojmom ako proprietárny a slobodný softvér
• Proprietárny softvér je pojem používaný na vyjadrenie toho, že používateľ nemá právo študovať alebo editovať zdrojový kód. 
• Navyše slovo "proprietárny" znamená "Privátne vlastnené a kontrolované", takže napr. MS Shared Source aj cez otvorenosť zdrojových kódov zostáva proprietárnym licenčným programom.
• Slobodný softvér (angl. free software, kde free znamená slobodný (free speech), nie zadarmo (free beer)) je naproti tomu šírený s takou licenciou, ktorá podstatným spôsobom rozširuje práva užívateľa. 
• Najdôležitejším právom je pritom možnosť prehliadania a modifikácie zdrojového kódu. 
• Free Software Foundation (FSF) rozlišuje tri hlavné smery free software licencií:
– Copyleft - autor si zachováva copyright, ale explicitne udeľuje práva k modifikácii a redistribúcii produktu pod určitými podmienkami - predovšetkým, že softvér naďalej zostane slobodný.
 – Public Domain - autor sa úplne zrieka autorských práv, s produktom potom možno robiť čokoľvek, napríklad aj použiť v proprietárnom softvéry
– BSD-style licencie - autor si zachováva copyright, ale len preto, aby sa mohol zriecť záruk a požadovať určité formálne atribúty modifikovanej práce. • Inak možno s produktom nakladať akokoľvek, podobne ako v prípade Public Domain (napr. BSD kód je použitý v určitý sieťových prvkoch Windows).
• Často možno ešte počuť o tzv. komerčných a nekomerčných licenciách, táto kategorizácia však nie je príliš výstižná a občas môže byť zavádzajúca. 
• Napr. pod pojmom komerčný softvér sa automaticky vybaví proprietárny softvér, ale aj slobodný softvér môže byť komerčný (pozri napr. platené Linuxové distribúcie).
• Iným príkladom je freeware - tieto programy sú šírené zdarma, nemajú však sa slobodným softvérom nič spoločné, jedná sa o úplne proprietárne záležitosti. 
• Preto sa nejednoznačným pojmom "komerčný" a "nekomerčné" na všeobecnej úrovni vyhneme.
Sieťové operačné systémy 
● Je to druh operačného systému, ktorý je určený na prácu v počítačovej sieti. 
● Môže pracovať buď samostatne ako jediný operačný systém na stanici, alebo ako súčasť inštalovaného operačného systému. 
● Spravidla má dve časti: Serverovú a klientskú.
● Na serveri beží výhradne sieťový operačný systém, na klientskej stanici potom môže ako súčasť lokálneho operačného systému pracovať modul „klient“, ktorý je súčasťou sieťového operačného systému a zabezpečuje nízkoúrovňové služby pre lokálny operačný systém, pomocou ktorých dokáže tento OS komunikovať v počítačovej sieti.
 Sieťový operačný systém vo všeobecnosti zabezpečuje: 
● smerovanie toku dát medzi serverom a klientskou stanicou ● riadenie prístupu v súvislosti s definovanými bezpečnostnými požiadavkami ● neporušiteľnosť dát pri súčasnom prístupe viacerých užívateľov ● komunikáciu medzi sieťovými užívateľmi ● spojenie medzi rôznymi sieťami
 Základné modely sietí z pohľadu nárokov na sieťový operačný systém: 
● server – terminál: v tomto modeli sa dôraz kladie na výkon servera, ktorý zabezpečuje podstatnú časť HW aj SW prostriedkov potrebných na riešenie úlohy. ● Na strane klienta sa predpokladajú minimálne HW aj SW nároky; z pohľadu OS vykonáva väčšinu úloh OS systém (+ aplikačný SW) na serveri a na klientskej stanici sa úloha OS obmedzuje na základnú obsluhu systému.
● peer – to – peer: tento model siete sa vyvinul z izolovaných PC. 
● Rozhodujúci podiel na vykonávaní sieťových úloh má OS inštalovaný na lokálnej stanici a funkcia sieťového OS sa obmedzuje na zabezpečenie elementárnych sieťových služieb (vytvorenie logickej cesty medzi stanicami, zapúzdrenie dát do rámcov podľa pravidiel príslušného komunikačného protokolu a udržanie, kontrolu a korektné ukončenie prenosu dát.
Príklady sieťových operačných systémov
 Windows Server ● ponúka organizáciám možnosť budovať privátny cloud prostredníctvom integrovaného prístupu, ktorý efektívne zodpovedá základné otázky súvisiace s podnikaním a IT.
WINDOW server 2012: Nový server zabezpečuje multiprístupovú platformu pre cloud s vysokou dostupnosťou, širokými možnosťami obnovy výpadku a automatizácie v kombinácii s cenovo dostupným hardvérom, a ponúka tak softvérovým vývojárom ideálnu aplikačnú platformu.
 Ubuntu je linuxová distribúcia pre pracovné stanice, servery, domáce počítače a notebooky, založená na Debian GNU / Linux. ● Je sponzorovaná spoločnosťou Canonical Ltd (vlastní Mark Shuttleworth) a názov distribúcie je odvodený z juhoafrického konceptu Ubuntu, čo približne znamená "ľudskosť iným".
● Debian je jednou z najstarších doposiaľ vyvíjaných distribúcií GNU / Linuxu, ktorú nevyvíja komerčný subjekt, ale je pripravovaná veľkým množstvom dobrovoľníkov z celého sveta. ● Je známa predovšetkým svojou konzervatívnosťou. Napriek tomu je to jedna z najrozšírenejších linuxových distribúcií na svete.
Farby v počítačovej grafike
Farby sa v počítačovej grafike tvoria pomocou rôznych farebných systémov. Najrozšírenejšie sú dva, RGB a CMYK. Farebný systém RGB tvorí farby pomocou kombinácie troch základných farieb - červenej, zelenej a modrej (preto RGB - red, green a blue), tento systém se používa pri monitoroch. Systém CMYK tvorí farby pomocou kombinácie farieb azúrovej, purpurovej, žltej a podielu čiernej.
Tento farebný systém sa používa v tlačiarňach. Zlúčením farieb azúrovej, purpurovej a žltej dostaneme tmavohnedú farbu, preto je v tomto modeli ešte čierna farba. Ďalšie modely sú HSV a HSL, používajú sa však menej.