Zaklady IT

Audio výstup, antivírus, VLAN, aplikačné GUI, príkazy vo vývojovom prostredí LAZARUS
Audio výstup
-Zvuková karta alebo všeobecne zvukový adaptér je časť počítača, ktorá zabezpečuje zvukový vstup a výstup. Je kombináciou analógovo-digitálneho prevodníka, digitálno-analógového prevodníka, analógových obvodov a riadiacej elektroniky, ktorá riadi analógovú časť a zabezpečuje pravidelný prenos údajov z a do hlavnej pamäte počítača. Typická zvuková karta obsahuje zvukový procesor – alebo tiež zvukový čip, s integrovaným digitálno analógovým prevodníkom, ktorého úlohou je konvertovať nahrané alebo generované digitálne dáta do analógového formátu. Výstupný signál je vyvedený pre pripojenie zosilňovača, slúchadiel, alebo externého zariadenia používajúceho štandardné pripojenie cez JACK konektor (známy tiež ako TRS), alebo CINCH konektor (známy tiež ako RCA, alebo AV). Ak počet, alebo veľkosť konektorov neumožňuje ich umiestnenie na zadnej lište karty, sú tieto umiestňované do externého boxu prepojeného so zvukovou kartou, na prídavnej zadnej lište alebo sa používa rozširujúca „redukcia“.  Viacero pokročilejších kariet – mimo tejto základnej funkcie – poskytuje aj iné, nadštandardnejšie funkcie. Vtedy obsahuje viacero zvukových procesorov, resp. čipov pre zabezpečenie lepšej prenosovej rýchlosti, zabezpečenie simultánneho spracovania viacerých audio kanálov, syntézu resp. analýzu zvukov, generovanie hudby a zvukových efektov v reálnom čase s minimálnym zaťažením CPU (hlavného procesora).  
 
Antivírus  
-Antivírus, alebo antivírusový softvér je počítačový program, ktorého cieľom je identifikovať a eliminovať počítačové vírusy.
-V začiatkoch sa aktualizácie distribuovali pomocou papierového vydania časopisov, kde sa objavovali dlhé zoznamy detekčných reťazcov, ktoré si musel užívateľ sám prepísať do svojho antivírusového programu. Neskôr sa aplikovala aktualizácia prostredníctvom diskiet a CD. Tie rozosielali antivírusové firmy raz za mesiac, príp. raz za štvrť alebo pol roka. V dnešnej dobe sa táto aktualizácia vykonáva prostredníctvom internetu. Dôležitým parametrom je predovšetkým rýchlosť, s akou dokážu antivírusové firmy zareagovať na novo objavený problém.
TYPY: Jednoúčelové antivírusy
Sú to antivírusové programy, ktoré sa zameriavajú na detekciu, príp. aj dezinfekciu jedného konkrétneho vírusu. Nedajú sa použiť ako plnohodnotná antivírusová ochrana. Používajú sa len ak vieme, že máme v počítači konkrétny vírus. Na rozdiel od plnohodnotného antivírusového systému ponúkajú dôkladnejšiu dezinfekciu a ďaleko väčšiu rýchlosť. Väčšinou vznikajú len na detekciu/dezinfekciu hojne sa vyskytujúcich vírusov.
Balík jednoúčelových antivírusov
Ide o podobnú záležitosť ako v predošlom prípade, s tým rozdielom, že tento druh antivírusu dokáže nájsť a odstrániť väčšie množstvo obvykle hojne sa vyskytujúcich vírusov.
On-demand skenery
Táto kategória antivírusových programov sa uplatní pri dezinfekcii počítačov, na ktorých nefunguje napr. MS Windows. Zaraďujú sa sem aj internetové on-line skenery. Obvykle sú to rôzne aplety, ktoré v spojení s internetovým prehliadačom dokážu prehľadať pevný disk používateľa. Väčšinou ide o freeware pre operačný systém MS-DOS.

Antivírusové systémy
Najčastejšia forma antivírusových programov. Skladá sa z častí, ktoré sledujú všetky najpodstatnejšie vstupné miesta, ktorými by sa prípadná infiltrácia mohla do počítačového systému dostať. Samozrejmosťou býva aj aktualizácia prostredníctvom internetu.
Komplexné antivírusové riešenia 
Obvykle sú to balenia niekoľkých produktov od rovnakého výrobcu, ktoré sú určené pre podnikové siete. Balenie je väčšinou zložené tak, aby jednotlivé produkty dokázali dohromady kontrolovať vstupné/výstupné miesta siete, ktoré sú pre infiltráciu populárne.
Aktualizácia: V začiatkoch sa aktualizácie distribuovali pomocou papierového vydania časopisov, kde sa objavovali dlhé zoznamy detekčných reťazcov (sekvencií), ktoré si musel užívateľ sám prepísať do svojho antivírusového programu. Neskôr sa aplikovala aktualizácia prostredníctvom diskiet a CD. Tie rozosielali antivírusové firmy raz za mesiac, príp. raz za štvrť alebo pol roka. V dnešnej dobe sa táto aktualizácia vykonáva prostredníctvom internetu. Dôležitým parametrom je predovšetkým rýchlosť, s akou dokážu antivírusové firmy zareagovať na novo objavený problém.
Pre efektívnu činnosť aktualizácie je nutné zaistiť: Rýchlu reakciu zo strany spoločnosti, Správne nastavenie časti sťahujúcej aktualizácie na strane používateľa.
Rýchlosť sťahovania aktualizácií ovplyvňuje najmä jej veľkosť. Jedna z metód, ako znížiť veľkosť aktualizácie je jej rozdelenie na dve nezávislé časti. To akým spôsobom sa aktualizujú vírusové databázy je závislé na konkrétnom type antivírusu. Všeobecne existujú dva spôsoby: Plná aktualizácia – vždy sa sťahuje celá vírusová databáza znova. Veľkosť takejto aktualizácie sa pohybuje rádovo v megabajtoch. Inkrementálna aktualizácia – sťahujú sa len tie časti vírusovej databázy, ktoré na serveri výrobcu pribudli od poslednej aktualizácie, ktorú používateľ urobil. Výsledkom je, že sú sťahované len tie informácie, ktoré sa na stanici používateľa dosiaľ nevyskytujú. Pozitívom je zároveň aj rýchlosť a veľkosť aktualizácií.
Antivírus – heuristická analýza
Heuristická analýza skúma kód a štruktúru súboru (programu) hľadaním určitých znakov alebo postupov pre činnosť malware, ktoré by mali signalizovať, že sa jedná o infiltráciu. Tento spôsob detekcie je v súčasnosti neoddeliteľnou súčasťou antivírusového software, ktorý využitím tejto techniky detekuje nové a zatiaľ neznáme infiltrácie. Rizikom tejto techniky sú možné falošné poplachy, v dnešnej dobe je však ich výskyt nízky. Vývoj kvalitnej heuristiky je náročný, keďže sa musia eliminovať možnosti falošnej detekcie a naopak detegovať čo najviac nových infiltrácií.
Aktívna heuristika je spätá s emuláciou kódu. Jej základom je emulátor (virtuálny počítač). Malware je spustený v izolovanom prostredí virtuálneho počítača.  Súbor môže byť v tomto prostredí spustený bez ohrozenia reálneho systému. Počas priebehu emulácie sú zbierané informácie o jeho aktivitách, heuristika na základe získaných informácií vyhodnotí či ide o správanie odpovedajúce malware.
Generická detekcia - Generická detekcia je založená na vyhľadávaní určitých znakov.  Táto detekčná technika sa teda môže využiť pri detekcii nových variant infiltrácii z pôvodnej infiltrácie alebo variant veľmi podobných už zachytenej a analyzovanej variante.

VLAN
Virtuálne LAN sa používa na logicky rozdeliť sieti nezávisle od fyzického rozloženia. Preto sme segmentu naša sieť na viacero menších sietí v rámci fyzickej štruktúry pôvodnej siete. Druhý dôležitý pojem, ktorý bude viac vysvetlené neskôr, je kufor. Označujeme ako port trunk, ktorý je súčasťou viacerých VLAN.  Jednoducho povedané, pomocou VLAN môžeme dosiahnuť rovnaký efekt, ako keď máme skupinu zariadení pripojených k jednému, (niekoľko pripojení) prepínače, a druhá skupina do iného prepínač. Sú to dve nezávislé siete, ktoré nemôže komunikovať spolu. Pomocou VLAN môžeme vytvoriť také dve siete na jeden prepínač. V praxi však často potrebujeme komunikácie medzi týmito sieťami. S VLAN môžete pracovať rovnako ako normálne sietí. Používať akúkoľvek metódu smerovania medzi nimi. Je často teraz používa L3 switch, prepínač, ktorý pracuje na tretej vrstve OSI, Okrem VLAN routing-smerovanie medzi VLAN.
Podsieť: Protokol TCP/IP sa používa na riešenie IP adresa zariadenia. Jednu z týchto adries je rozsah, ktorý pre praktické využitie je rozdelená do menších hierarchické časť, s názvom subnety. Zariadenie môžete komunikovať priamo len s inými zariadeniami, ktoré sú v rovnakej podsieti. So zariadeniami od iných podsietí výpočtu zvyčajne navzájom komunikovať prostredníctvom brány adresa jediného, ktorý vykonáva smerovanie.
Výhody: 
Zníženie broadcastu-hlavnou výhodou VLAN je vytvárať ďalšie, ale menšie, broadcastových domény. Preto, zlepšenie výkonu siete obmedzenie premávky.
Zjednodušená správa — presúvať zariadenie na inom mieste, práve ste musíte prekonfigurovať VLAN sú síce zaradenie správca nakonfiguruje SW. 
Zvýšená bezpečnosť-oddelenie komunikácie v špeciálnych VLAN sú miesta, kde nie je iný prístup. To možno dosiahnuť pomocou samostatný vypínač, samozrejme, ale to je často dávaná ako bonus VLAN.

GUI
Grafické používateľské rozhranie, skratka GUI, používateľské rozhranie, ktoré umožňuje ovládať elektronické zariadenie pomocou súboru interaktívnych obrazových prvkov. Tie spúšťajú príkazy a umožňujú priamu interakciu so zariadením. V súčasnosti je navrhovanie grafického rozhrania samostatná profesná disciplína vyžadujúca odborné znalosti z ergonómie, psychológie a dizajnu vizuálnych komunikácií. Okrem GUI existujú aj iné rozhrania, najmä príkazový riadok, ktorý pracuje v textovom režime. Základom každého GUI je samotné používateľské rozhranie, na ktorom spočíva celá zodpovednosť systému, v ktorom sa pracuje. Zle navrhnuté GUI je častý problém, ktorého sa dopúšťajú najmä neskúsení programátori.