a-15
15
Mikroprocesor : Mikroprocesor je srdcom každého počítača. Hlavne od neho závisí aký bude systém výkonný a rýchly, teda ako rýchlo bude spracovávať zadané údaje.
Mikroprocesor spracováva inštrukcie programu, ktorý ho riadi. Niektoré inštrukcie je schopný spracovávať sám, na spracovanie iných zase využíva iné komponenty počítača. Základnou vlastnosťou mikroprocesora je jeho programovateľnosť a integrácia všetkých obvodov do jedného puzdra.
Jadrom každého mikroprocesoru je logický obvod, ktorý dokáže spracovať sadu jednoduchých inštrukcií, čo sú vlastne jednoduché príkazy.
Procesor je miniatúrnych rozmerov a dokáže spracovať údaje podľa nejakého programu.
Registre mikroprocesora :
Registre sú pamäťové miesta umiestnené na čipe procesora. Umožňujú rýchlejší prístup k operandom aritmetických a logických operácií, používajú sa na výpočet adresy operandu alebo inštrukcie a na riadenie procesora. Možno ich rozdeliť na dve základné skupiny
⦁ Užívateľské
⦁ Systémové
Pri tvorbe bežných aplikačných programov budeme používať len užívateľské registre. So systémovými registrami prídeme do styku pri programovaní na úrovni operačného systému.
Ďalej sa delia na
⦁ Univerzálne registre
⦁ Segmentové registre
⦁ Čitač inštrukcií
⦁ Register príznakov
Univerzálne : Ako už ich pomenovanie naznačuje, väčšina inštrukcií používa registre z tejto skupiny. Každý univerzálny register môže byť naplnený z pamäti a jeho obsah zapísaný do pamäti. Môžu obsahovať adresu pamäťového miesta alebo sa podieľať na jej výpočte.
Segmentové : Procesor Pentium 4 má 6 16-bitových segmentových registrov: CS, SS, DS, ES, FS a GS. Segmentové registre obsahujú v reálnom režime bázovú adresu segmentu: register CS bázovú adresu kódového segmentu, register SS bázovú adresu zásobníkového segmentu. Bázové adresy dátových segmentov musíme do segmentových registrov ukladať pomocou inštrukcií v programe.
Čítač inštrukcií : Čítač inštrukcií EIP (instruction pointer) obsahuje 32-bitovýoffsetinštrukcie, ktorá sa má vykonať ako nasledujúca. Ak je kódový segment v 16-bitovom režime, použije sa dolná polovica registra EIP (IP).
Registre príznakov : Register príznakov je 32-bitový register, ktorý obsahuje informácie o výsledku poslednej aritmetickej alebo logickej operácie, o stave procesora a o stave práve spracovávanej úlohy. Bity 0, 2, 4, 6, 7 a 11 sú indikačné bity, ktoré sa nastavujú po vykonaní aritmetickej alebo logickej inštrukcie. Informujú nás o tom, aký je výsledok tejto operácie.
Typy mikroprocesorov :
CPU (Central Processing Unit - procesor základnej jednotky počítača) - hlavný (mikro)procesor počítača (v minulosti však CPU nemala vždy podobu mikroprocesora)
GPU (⦁ grafický procesor) – hlavný mikroprocesor grafickej karty
⦁ APU (Accelerated Processing Unit) - CPU a GPU v jednom puzdre
⦁ matematický procesor (FPU), označovaný aj ako matematický ⦁ koprocesor, dnes je väčšinou integrovaný s CPU v jednom ⦁ puzdre.
⦁ zvukový procesor
⦁ signálový procesor (DSP procesor)
⦁ iné špecializované procesory
Skladá sa z : L – and, or, not, neg, shift
EU (Výkonná jednotka) – riadi celý mikroprocesor.
Regisstre – Ukladajú sa tam dáta pred spracovaním a po spracovaní ALU.
Koprocesor – Pracuje s číslami v pohyblivej radovej čiarke.
Škodlivý softvér : Škodlivý softvér (Mallware- všeobecné označenie škodlivého softvéru) môžeme rozdeliť na : Deštruktívny, Nedeštruktívny, Špionážny
Deštruktívny škodlivý softvér : poškodzuje údaje uložené v počítači. Patria sem: vírusy, trójske kone, červy
Nedeštruktívny škodlivý softvér : nemá deštrukčné schopnosti jeho úlohou je skôr znepríjemniť prácu s PC. Patria sem: adware, spam, hoax.
Špionážny škodlivý softvér : jeho úlohou je odosielať citlivé údaje ako sú napríklad heslá alebo najčastejšie navštevované stránky. Patria sem: spyware.
Vírus
Je škodlivý softvér alebo kód, ktorý poškodzuje alebo odstraňuje údaje v počítači. Je schopný "sebamnoženia„. Pre svoje rozširovanie potrebuje, podobne ako biologický vírus, hostiteľa, teda iný program. Po spustení hostiteľa sa vírus množí na ďalšie súbory v PC. Pri kopírovaní hostiteľa na iný PC, sa šíri aj vírus.
Červ
Červ je škodlivý softvér, ktorý sa dokáže rozšíriť sám pomocou počítačovej siete a to bez potreby hostiteľa. Funguje tak, že sa pokúša pripojiť na každý možný počítač v počítačovej sieti a na svoj prenos využiť slabé miesto zle zabezpečeného počítača. Na tomto počítači sa červ aktivuje a znovu sa skúša šíriť do ďalších počítačov.
Trójsky kôň
Trójsky kôň je škodlivý kód pribalený k zdanlivo neškodnému, užitočnému softvéru. Od vírusov a červov sa líši tým, že sa nereprodukuje a v infikovanom počítači sa nachádza len v jednej kópii. Trójske kone môžu mať najrôznejšie účinky. Veľakrát môžu i priamo ohroziť počítač podobne ako vírusy vykonaním škodlivej akcie – formátovanie pevného disku, prepisovanie dát, a pod.
Spyware
Spyware je softvér, ktorý sa dokáže sám nainštalovať alebo spustiť v počítači aj bez súhlasu a upozornenia používateľa alebo bez toho, aby používateľ mohol získať kontrolu nad týmto procesom. Po infikovaní počítača spyware nemusí vykazovať žiadne príznaky svojej prítomnosti.Spyware monitoruje vaše správanie v režime online alebo zhromažďuje informácie a citlivé údaje ako je prihlasovacie meno a heslo a tieto odosieľa ďalej.
Randsomware
Jedná sa o malware, ktorý zabraňuje v prístupe k počítaču, ktorý bol infikovaný. K tejto aktivite najčastejšie využíva buďto šifrovanie disku, alebo iný spôsob uzamknutia systému. Autori tohto malware zvyčajne vyžaduje od obete zaplatenie výkupného, ktoré umožní opätovný prístup k uzamknutým dátam. Často sa jedná napr. o zaslanie spoplatnenej SMS správy, telefonátom na číslo so špecifickou tarifikáciou a v prípade sofistikovanejších vydieraní (najmä v priemyselnej a obchodnej sfére) špecifickými bezhotovostnými prevodmi.
TCP/IP – protokoly : protokolov TCP/IP (Transmission Control Protocol/Internet Protocol) je určený pre prepájanie heterogénnych sieti, t.j. sieti rôznych ako po stránke technickej, tak aj programovej. Bol vyvinutý v 70. rokoch pre vládnu vojenskú agentúru USA (DARPA). Cieľom bolo prepojiť rôznorodé počítače vojenských, obranných a výskumných pracovísk a univerzít. Architektúra TCP/IP bola odvedená z prvej paketovej siete na svete z r. 1969 ARPANET. Tato architektúra dosiahla takej obľuby, že aj keď nie je priemyselným štandardom, sa rýchlo rozšírila do celého sveta a stala sa základom celosvetovej siete INTERNET. Ta dnes spája asi 6000 podsieti a takmer 1,5 milióna počítačov.
Vrstvová architektúra TCP/IP
Prístupová vrstva je najnižšia vrstva a ako taká jediná je viazaná na technické prostriedky siete. Zabezpečuje bezkonfliktný obojstranný styk so sieťovým médiom.
Medzi sieťová vrstva zodpovedá za smerovanie a prepájanie datagramov v komunikačnej podsieti. Datagram je prepravná jednotka (paket), ktorý ma vo svojej hlavičke IP adresu odosielateľa a príjemcu, poradové číslo paketu v správe a iné informácie.
Smerovanie je založene na systému IP adries hostiteľských počítačov. Smerová vrstva musí rozpoznať, ci datagram je určený do lokálnej siete alebo do siete vzdialenej a podľa toho vybrať lokálny počítač alebo správny router, aby bola cesta k cieľu čo najkratšia. Pri tom používa smerovacie tabuľky (napr. podľa protokolu RIP) a protokol priraďovania fyzických adries k IP adresám (ARP).
Transportná vrstva zabezpečuje prenos údajov medzi počítačmi protokolom TCP alebo UDP (User Datagram Protocol). TCP vytvára medzi koncovými aplikáciami spoľahlivý prenos dát (t.j. kontrolovaný, s potvrdením o doručení – analógia s telefónom). UDP zabezpečuje prenos dát bez potvrdzovania. Používajú ho tie aplikácie, ktoré nepotrebujú zabezpečenie prenosu v rozsahu TCP. UDP je nespoľahlivá služba (t.j. bez potvrdzovania príjmu, bez zaručenia poradia v cieli - analógia s prepravou listov, telegramov apod.).
Aplikačná vrstva poskytuje široký rozsah užívateľských služieb. Najrozšírenejšie sú WWW, telnet, FTP, e-mail a news. Každej službe je priradene jedno číslo (t.j. cislo portu), podľa ktorého sa pakety rozdeľujú jednotlivým aplikáciám. Prehľad portov je v systéme UNIX v súbore /etc/services. Prítomnosť služby v tomto súbore neznamená, že odpovedajúca služba je v systéme inštalovaná.
LAZARUS – príkazy na prácu so súbormi : Programovacie prostredie Lazarus umožňuje vytvoriť celú aplikáciu - vytvoriť užívateľské rozhranie, písať program, opravovať a ladiť program, kompilovať a spúšťať program, vytvoriť spustiteľný EXE súbor.
Príkazom assign sme premennej s v našom programe priradili fyzicky súbor „data.txt“.
Príkazom reset(s) otvoríme súbor na čítanie.
Znaky z textového súboru sa čítajú sekvenčne, jeden za druhým.
Deklarácia premennej f, pomocou ktorej budeme pristupovať k textovému súboru:
⦁ var f:text;
Priradenie súboru DATA.TXT k premennej f. Cestu k súboru môžeme zadať relatívnou adresou, ale tiež absolútnou. Je vhodné upozorniť na riziko spojené s prenosom programu pri absolútnej adrese k súboru.
⦁ assign(f,’data.txt’);
Otvorenie súboru na čítanie. Takýto súbor musí existovať.
⦁ Reset(f);
Otvorenie súboru na zápis. Ak súbor existuje tak sa vymaže.
⦁ Rewrite(f);
Otvorenie súboru na zápis od konca existujúceho súboru.
⦁ Append(f);
Čítanie zo súboru.
⦁ Read(f, ... ); Readln(f, …);
Zápis do súboru.
⦁ Write(f, ...); Writeln(f, ... );
Zatvorenie súboru.
⦁ Close(f);